Turistika:

Turistika, je tým okruhom oddychu, ktorý Vás pri pobyte v tomto priestore nesklame a ponúkame Vám tu pravý čerstvý vzduch, či nenáročnej, ale aj náročnej vysokohorskej turistiky. Západné Tatry - Roháče je rozsiahla turistická oblasť a je už na každom akú trasu si zvolí, možností je mnoho, už si len vybrať:

↖ VRÁTIŤ SA SPÄŤ HORE

Najvyššie vrchy Západných Tatier sú:

• Bystrá (2 248,4 m n. m.), najvyšší vrch Západných Tatier
• Jakubiná (2 193,7 m n. m.), výrazný vrch v hrebeni Otrhancov
• Baranec (2 184,6 m n. m.), mohutný vrch nad Liptovskou kotlinou
• Baníkov (2 178 m n. m.), najvyšší vrch hlavného hrebeňa
• Klín (2 173 m n. m.), vrch v hlavnom hrebeni
• Pachoľa (2 167 m n. m.), pyramídovitý vrch v tesnej blízkosti Baníkova
• Hrubá kopa (2 166 m n. m.), pyramídovitý vrch v hlavnom hrebeni nad Roháčskymi plesami
• Nižná Bystrá (2 163 m n.m.), nachádza sa v rázsoche, vybiehajúcej južným smerom z Bystrej
• Blyšť (2 154,7 m n. m.), pyramídovitý skalnatý vrch veľmi blízko Bystrej nad Bystrým sedlom
• Hrubý vrch (2 137 m.n.m.), nachádza sa v hlavnom hrebeni
• Tri kopy (2 136,3 m n. m.), výrazný a ľahko spoznateľný útvar v hlavnom hrebeni Západných Tatier
• Veľká Kamenistá (2 127,2 m n. m.), pyramídový vrch, ktorým končí hrebeň Grešovo
• Plačlivé (2 125,1 m n. m.), významný bralnatý vrch v Roháčoch
• Kresanica (2 122 m n. m.), hôľnatý hraničný vrch v Červených vrchoch
• Malolučniak (2 105 m n. m.), vrch v Červených vrchoch
• Temniak (2 090 m n. m.), vrch v Červených vrchoch
• Ostrý Roháč (2 087,5 m n. m.), turisticky príťažlivý bralnatý končiar v hlavnom hrebeni
• Spálená (2 083,3 m n. m.), pyramídovitý vrch nad Spálenou dolinou
• Smrek (2 072 m n. m.)
• Smrečiny (2 068 m n.m.)
• Volovec (2 063,4 m n. m.), populárny hraničný hôľnatý roháčsky vrchol
• Salatín (2 047,5 m n. m.), vrch v hlavnom hrebeni
• Kondratova kopa (2 005 m n. m.), vrch v Červených vrchoch
• Kasprov vrch (1 984,9 m n. m.), mohutný hraničný vrch, na ktorý vedie lanovka z poľskej strany
• Poľská Tomanová (1 977,3 m n. m.), hôľnato-bralnatý turisticky nedostupný hraničný vrch
• Mládky (1 945,0 m n. m.), pri pohľade z Liptova pomerne výrazný hôľny vrch v JV rázsoche Baranca
• Brestová (1 902,7 m n. m.), pomerne skalnatý vrchol. ktorým na západe začínajú Roháče
• Giewont (1 895 m n. m.), poľský mimoriadne populárny skalnatý vrch
• Sivý vrch (1 804,9 m n. m.), vápencový hrebeňový vrch, je súčasťou NPR Sivý vrch
• Holý vrch (1 723,2 m n. m.), kosodrevinou porastený vrchol v juhozápadnej rázsoche Baranca
• Osobitá (1 687,2 m n. m.), skalnatý výrazný vrch nad Blatnou dolinou, súčasť NPR a ďalšie.
• Jednotlivé masívy oddeľujú viaceré sedlá, z nich najznámejšie sú:
• Pálenica (1 570 m n. m.), široké sedlo v poraste kosodreviny, záver Bobroveckej doliny
• Parichvost (1 870 m n. m.), úzke sedlo medzi Brestovou a Salatínom
• Baníkovské sedlo (2 045 m n. m.), významné vysoko položené sedlo medzi Baníkovom a Pachoľou
• Smutné sedlo (1 965 m n. m.), významné široké sedlo v hlavnom hrebeni skalnatého charakteru
• Žiarske sedlo (1 917,1 m n. m.), široké lúčnaté sedlo medzi Plačlivým a Smrekom
• Jamnícke sedlo (1 908 m n. m.), široké lúčnaté sedlo tvoriace záver Jamníckej doliny
• Račkovo sedlo (1 958 m n. m.), široké lúčnaté sedlo medzi Končistou a Klinom
• Gáborovo sedlo (1 890 m n. m.), široké bralnato-lúčnaté sedlo tvoriace záver Gáborovej doliny
• Bystré sedlo (1 960 m n. m.), bralnato-lúčne sedlo v hlavnom hrebeni tesne pod Bystrou
• Pyšné sedlo (1 791,6 m n. m.), široké lúčne sedlo tvoriace záver Kamenistej doliny
• Tomanovské sedlo (1 685,9 m n. m.), dnes už turisticky neprístupné hlboko zaklesnuté lúčne sedlo na štátnej hranici
• Ľaliové sedlo (1 951,8 m n. m.), lúčne sedlo v hlavnom hrebeni Červených vrchov

↖ VRÁTIŤ SA SPÄŤ HORE

Doliny prebiehajú od hlavného hrebeňa prevažne severojužným smerom. Najdlhšími dolinami smerujúcimi na juh sú najmä:

• Jalovecká dolina, najzápadnejšia turisticky prístupná dolina Západných Tatier pod masívom Sivého vrchu
• Bobrovecká dolina, severná odnož Jaloveckej doliny
• Žiarska dolina
• Jamnícka dolina
• Račkova dolina
• Úzka dolina (vzniká spojením Jamníckej a Račkovej doliny)
• Bystrá dolina
• Kamenistá dolina
• Tichá dolina (v hornej časti prebieha východozápadným smerom)
• Kôprová dolina.

↖ VRÁTIŤ SA SPÄŤ HORE

Od hlavného hrebeňa na sever prebiehajú:

• Roháčska dolina, z ktorej sa oddeľujú: Spálená dolina, Smutná dolina a Látaná dolina.
• Chocholovská dolina (poľ. Dolina Chochołowska), najväčšia dolina na severe Západných Tatier
• Koscieliská dolina (poľ. Dolina Kościeliska)
• Dolina Malej Lúky (poľ. Dolina Małej Łąki)
• Dolina Bystrej Vody (poľ. Dolina Bystrej)
• Gąsienicová Dolina (poľ. Dolina Gąsienicowa), vedie ňou hranica Západných a Vysokých Tatier.

↖ VRÁTIŤ SA SPÄŤ HORE

Niekoľko menších dolín, ktoré nenadväzujú na hlavný hrebeň Tatier, sa nachádza na severných svahoch Osobitej, Kominiarskeho Vrchu a Giewontu, sú to:

• Bobrovecká dolina
• Juráňova dolina
• Lejová dolina
• Strążyska dolina
• Białego dolina

↖ VRÁTIŤ SA SPÄŤ HORE

Ďalšie dve doliny v smere východ-západ tvoria hranicu oddeľujúcu Podtatranskú brázdu:

Tichá dolina

Blatná dolina

↖ VRÁTIŤ SA SPÄŤ HORE